Tajomstvo, čo ženy robia na materskej „dovolenke“, mužmi stále neodhalené

Manželka v pyžame raňajkuje s manželom. V jedálni na dlážke sa hrajú deti s obľúbenými hračkami. On, živiteľ rodiny, sa chystá do práce, zatiaľ čo ona sa má postarať o domácnosť a deti.

Pri odchode to manžel vidí takto

Všade na dlážke sú rozhádzané hračky, na gauči nevyžehlená kopa bielizne a v drese neumytý riad. Pri dverách sa lúči s neupravenou manželkou v pyžame s rozospatým výrazom v tvári.

Manželka to zase vidí takto

„Ráno moje deti znova rozhádzali hračky po zemi, musím ich upratať. Tú kopu bielizne na gauči som zložila neskoro večer zo sušiaka, aby som mohla povešať  ďalšiu, keď manžel už spal. Z raňajok mi zase ostal riad. Som nevyspatá, vstávala som trikrát v noci k dieťaťu a nemám sa čas ani upraviť.“

Po príchode domov manžel vidí toto

Po zemi zase rozhádzané hračky, na gauči zase kopa bielizne a v drese neumytý riad. Víta ho žena
v domácom oblečení a s rozospatým výrazom v tvári (rozumej vyčerpaným). Akoby sa tu čas ani nepohol.

Čo ho asi napadne? Možno sa sám seba spýta: „ Čo asi robila celý deň?“

Ona sa mu snaží povedať, koľko práce mala a aké ťažké to bolo, avšak kvôli únave z práce ju partner buď nepočúva alebo nechápe.

Čo manžel nemohol vedieť?

Tá kopa bielizne na gauči bola v poradí tretia, dve manželka vyžehlila a ďalšie dve vyprala a povešala. Hračky po zemi uložila a roztriedila aspoň päťkrát. Staršieho syna vyzdvihla zo školy, poučila sa s ním a skontrolovala domáce úlohy. Urobila nákup a navarila. Povysávala byt, umyla dlážku a riad.

Vyzerá to jednoducho, ale to všetko s osemnásťmesačným synčekom, ktorý  všetko ťahá, chytá, rozlieva a vyžaduje si jej pozornosť. Všetko s ním robila za pochodu, očami na ňom, aby niečo nerozbil, t.j. v strese. Jej „prestávkou“ počas dňa bolo, že sa s ním hrala, čítala rozprávky, vystrihovala zvieratká a skladala kocky až do omrzenia. Stále musela vymýšľať nové a nové hry a zábavu.

Počas dňa sa nemala možnosť s nikým dospelým porozprávať, v zrkadle si pripadá neatraktívna a túži po uznaní, komplimente a objatí.

Prečo muži toto všetko nevedia a nechápu?

Pretože nemali možnosť to zažiť a sami si to vyskúšať. Keďže sú celý deň v práci ani inú možnosť nebudú mať. A čo nám ženám ostáva? Aký recept? To nikto nevie, pretože čo na jedného platí, u druhého nefunguje.

Niektoré ženy sa namiesto dožadovania pochopenia od svojich partnerov sústredili na niečo úplne iné. Našli si čas pre seba. Pekne sa obliekli, zašli si s kamarátkami na kávu, niečo si prečítali alebo si išli zacvičiť. Jednoducho urobili čokoľvek pre seba, čo ich potešilo, len aby znova boli ženami. Muž si skôr či neskôr zmenu všimne a ocení ju, hoci na začiatku pohundre, že manželka nie je vždy k dispozícií. Byť matkou neznamená prestať byť ženou a manželkou.

Pokiaľ nejaká žena má doma muža, ktorý jej ochotne pomáha a skutočne chápe, aké je to niekedy ťažké na materskej „ dovolenke“ a prejaví jej uznanie, považujte hore uvedené skutočnosti za bezpredmetné. Nikomu to však radšej nehovorte, iné ženy po ňom pôjdu alebo vám to neuveria.

Renáta Greculová / Babysitting Košice

Čítajte súvisiace články:
Ako prebudiť romantiku vo vzťahu aj potom, čo sme sa stali rodičmi

photo credit: <a href="http://www.flickr.com/photos/suyentorres/5715788983/">Suyen Torres</a> via <a href="http://photopin.com">photopin</a> <a href="http://creativecommons.org/licenses/by-nc-sa/2.0/">cc</a>