Chcete vedieť, čo si o spoločnej ceste autom na dovolenku myslia vaše deti?

Cesta autom na dovolenku očami malých detí alebo ako by takúto cestu mali správne zvládnuť rodičia

„Volám sa Peťka, mám päť rokov a môj brat Martin má tri roky. Teraz vám poviem, ako vyzerala naša cesta autom na dovolenku.

Veľmi sme sa na ňu s bratom tešili a pre nás sa začala už ráno, ale pre rodičov asi nie, lebo vyzerali ustarostene.

Ráno veľký zhon, len samé rýchlo, ponáhľaj sa, nosenie vecí do auta a krik, akoby sme za to mohli my deti. A potom rýchlo na dovolenku.

V aute samá nuda, nechceli mi povedať, kedy tam budeme, aj keď som sa ich to opýtala asi stokrát. Potom nestojíme, lebo toto, potom tamto, potom buďte ticho, už tam budeme. Keď sme zastali, tak krátko a žiadna zábava a hranie sa.

Ja to nechápem, tak som sa tešila. Celá cesta ako večnosť, samá nuda a auto jedno veľké väzenie.

Nedalo mi to, tak som sa spýtala kamarátky, ako cestovali oni, lebo môj otecko hovorí: „Keď niečomu nerozumieš, tak sa pýtaj“. Vraj často stáli a boli si pozrieť v nejakom meste hrad. Keď otec tankoval, mama sa s nimi hrala na preliezkach, v aute si spievali, hrali sa a súťažili. Napríklad, kto uvidí modré auto je víťaz. Potom im pustili rozprávku na CD a ani si nepamätá ako zaspali.

Poviem o tom oteckovi, možno nevedel, ako sa správne cestuje na dovolenku. Otec stále hovorí, že sa človek učí celý život. Urobím mu radosť a poviem mu to, keď sa tak rád učí.“

Aj my dospelí sme boli deťmi, len je to tak dávno, že dívať sa na svet ich očami je také ťažké ako pochopiť myslenie chrústa. Netreba na to návod, iba sa zastaviť, nechať okolitý život plynúť v pozadí, pozrieť sa na deti a predstaviť si seba samého v jeho detskom svete.

Rodičia však žijú v dobe, kde únava a prepracovanosť sú na dennom poriadku a zastaviť sa na chvíľu v tejto uponáhľanej dobe je o to ťažšie. Preto pridám zopár nápadov, aj keď samotný príbeh vám už veľa napovedal.

1. Cesta je súčasť dovolenky, poriadne ju naplánujte

Cesta sa plánuje nie kvôli tomu, aby ste nezablúdili, ale aby aj cesta už bola samotným výletom. Pozrite si, aké miesta máte po ceste, kde sa vám oplatí zastaviť, aby sa deti zahrali a oddýchli si. Môže to byť nejaké väčšie mesto s hradom, salaš, väčšia čerpacia stanica s preliezkami a reštauráciou. Najlepšie je dať sa deťom vybehať a vyšantiť. Odborníci odporúčajú prestávky po 1,5 až 2 hodinách cesty.

2. Strava a pitný režim

Odporúča sa väčšie množstvo tekutín kvôli horúčavám, ale aj kvôli klimatizácií v aute, ktorá veľmi vysúša. Ľahké jedlá a ovocie v menších dávkach. Žiadne sladkosti a sýtené nápoje, ktoré zvyšujú len smäd.

3. Hračky do zásoby

V aute by mali mať deti nejaké malé hračky, najlepšie nové, hoci za pár centov. Deti budú mať radosť a dlhšie sa s nimi vydržia hrať. Na predné sedadlo odporúčam použiť závesný vak, kde je mnoho kapsičiek, ktoré sa dajú naplniť plastovými a plyšovými hračkami.

4. Zabavte deti hrami

Pustite im CD s detskými pesničkami alebo rozprávkami. Zahrajte sa spoločne slovné hry. Na nejaké písmeno abecedy nech každý povie jedno slovo. Kto uvidí vonku napríklad v modrej farbe auto, vyhral. Počítajte autobusy, nákladné autá alebo čokoľvek zaujímavé.

Prečo si pripraviť viac hier a zábavy? Dieťa do piatich rokov sa dokáže sústrediť na jednu činnosť asi 15 minút, v šiestich rokoch pol hodiny a v ôsmich rokoch asi 45 minút.

5. Spánok a bezpečnosť

Po hrách a zastaveniach deti zaspia, čo bude pre vás odmenou. Postarajte sa, aby boli vyzuté alebo mali ľahkú obuv a ostali zapnuté v autosedačke. Detská autosedačka chráni, len keď je dieťa v nej zapnuté. Nikdy neviete, čo sa môže prihodiť.  Uvedomte si, že bez pripnutia ohrozujete ich život. Klimatizácia ma byť zapnutá primerané, aby po vystúpení z vozidla dieťa nezažilo teplotný šok. Rozdiel medzi vonkajšou teplotou a teplotou vo vozidle by mal byť podľa odborníkov maximálne 6 stupňov.

Čo na záver?

Možno to bude namáhavé, možno budete z detí unavený, akoby ste mali dve zmeny za sebou, ale keď si predstavíte seba ako dieťa, ktoré cestuje a ktorému sa rodič venuje, zahreje vás pocit, že ako rodič ste to zvládli.

Tieto pekné spomienky vám deti z dovolenky pripomenú aj po rokoch. Uchovajú si v nich obraz na rodičov, ktorí sa s nimi hrali a zabávali. Spomienky na stres rodičov a vyčítavé slová, že koľko stála dovolenka a že si to deti nevedia vážiť, nikdy nezaberú.

Takže máte na výber dve možnosti, pričom pri obidvoch budete unavený. Z jednej z venovania sa deťom a z druhej zo stresu a zlej nálady, že deti vystrájajú. Tretia možnosť, že nebudete z cesty unavený je bohužiaľ málo pravdepodobná, aj keď nie nemožná.

Renáta Greculová / Babysitting Košice